V tomto kontexte Fitoš poukázal na pripravovanú reformu vysokého
školstva. Je podľa neho otázne, či prinesie podporu práve tých
študijných odborov, ktoré sú výsostne prakticky zamerané. "Pretože
pokiaľ budú pracoviská hodnotené za vedeckú činnosť, tak na takýchto
praktických odboroch, ako sú informačné technológie, sa budú profesori,
docenti a odborní asistenti musieť venovať písaniu prác a štúdií
namiesto toho, aby produkovali napríklad profesijných bakalárov, čo je v
mnohých prípadoch úplne postačujúca kvalifikácia pre informatika," povedal
Fitoš. Ilustroval to na príklade Estónska, kde 70 % IT odborníkov
ukončí vzdelávanie bakalárskym štúdiom a potom ide do praxe.
Problematiku vysokoškolského vzdelávania by bolo podľa neho dobré
uchopiť inak a treba sa pozrieť najmä na odbory, kde sa úspešnosť
absolventov pri hľadaní práce blíži k nule.
Druhou možnosťou, ako riešiť problém s nedostatkom IT odborníkov, je prilákať ich zo zahraničia. "Takto
funguje Česká republika, ktorá zo zahraničia ťahá už študentov a potom
aj informatikov. Takto funguje Poľsko, kde je pár stotisíc ľudí z
Ukrajiny – samozrejme, nejde len o IT 'itečkárov' - a teraz tam prúdia
davy informatikov z Bieloruska," porovnal Fitoš s tým, že Slovensko je však v tomto smere úplne apatické.
"Naša politická rétorika je taká, že tu nechceme imigrantov, a to
napriek tomu, že by išlo o vysokokvalifikovaných ľudí s veľkou pridanou
hodnotu. Nie je možné, aby sme na túto rétoriku nedoplatili," povedal Fitoš s tým, že ITAS spolu s partnermi vytvorila program pre lákanie talentov z tretích krajín. "Podarilo
sa nám dostať na Slovensko desiatky šikovných študentov IT z Ukrajiny,
pracujeme na príchode moldavských 'itečkárov'. Avšak štát nám s tým
pomáha len v obmedzenej miere, chýba systémová podpora podobných
projektov," uzavrel Fitoš.